V dobách, keď Zem bola ešte mladá a v Československej socialistickej republike len málokto poznal pojem osobný počítať, existovala hra. Hra s veľkým H. Keď súdruhovia kolotočiari dotiahli na hody zatuchnutú maringotku s hernými automatmi a na jednom z nich žiaril nápis Space invaders, bolo každému jasné, ako pionieri prežijú víkend.
Space invaders bol svojho času kult. Tuším trojfarebný kult, kde na spodnej časti čiernej obrazovky pobehovala biela palička, ktorá strieľala padajúcich emzákov a čakala, kedy sa objaví hlavný boss. Nič viac – nič menej. Zato zážitok na celý život. Tento kult sa rozhodli oživiť dvaja českí tvorcovia stolových hier vo forme, ako inak, stolovej hry.
Krabica a čo vo vnútri nájdete.
Ilustrácia na obale je mierne mätúca. Aspoň pre tých, ktorí nezažili počítačový pravek a pixelové objekty im nič nehovoria. V popredí akási lietajúca LEGO šípka, v pozadí hranatí pajduláci a samozrejme veľký retro nápis Bossin’ Space. Neurazí, nenadchne. no hlavne nenavnadí, čo je bohužiaľ veľká chyba. Medzi množstvom spoločenských hier na internetových obchodoch sa ľahko stratí, nehovoriac o obchodoch kamenných. Vo vnútri sa toho ale nachádza dosť – žetóny, karty, herný plán, doska vylepšení, papierové figúrky piatich bossov aj návody v piatich jazykoch. Kvôli nim je krabica celkom ťažká, takže keď budete chcieť hru brať na dovolenku, odporúčam zbytočné návody nechať doma. Super však je, že nie je veľká a do kufra či batohu sa ľahko zmestí.
O čom vlastne je?
Bossin’ Space je kooperatívna hra pre jedného až piatich hráčov, ktorí spoločne ovládajú hvieznu loď, snažia sa prestrieľať skrz zlých emzákov a na konci musia poraziť jedného z už zmienených bossov.
Ako sa to hrá?
Vlastne celkom jednoducho. Na začiatku kola si vyložíte štyri karty nebezpečenstva. Tým zistíte, čo majú vaši nepriatelia v pláne. Aby ste im v tom zabránili, každý hráč vyloží zo svojej ruky príkazovú kartu (jednu alebo viac – podľa počtu hráčov). Medzi takéto karty patrí napríklad: raketa, pohyb, laser a liečenie. Čo je však dôležité – nikto nesmie dopredu prezradiť, aké karty má na ruke, ani akú kartu chce vyložiť! Potom sa vyložené karty odkryjú a hráči sa spoločne rozhodnú, ktorý príkaz vykonajú ako prvý, a ktoré až neskôr.
„Kapitán! Ja navrhujem začať streľbou z laseru.“
„Čo ste sa zbláznili, mechanik? Veď nad nami visí škaredo vyzerajúca opacha! Musíme uhnúť! Uhnúť a až potom vypáliť! Raketou!“
„To by som nedoporučovala, kapitán,“ povedala vedkyňa. „Ak vypustíme raketu, naša loď sa prehreje. Už aj tak sme na tom zle.“
„Ach jaj,“ vložil si kapitán hlavu do dlaní. „Čo teraz?“
Áno, loď sa môže prehrievať, pod náporom útokov mu slabnú štíty, no našťastie, za každého zostreleného protivníka získa body a tie body sa môžu investovať do rôznych vylepšení. Takže, kým príde na rad über-extra-mega silný protivník, vesmírna raketa je už zocelená a poriadne naňho nachystaná. Alebo…, alebo je spola rozbitá a možno už vybuchla pred finálnou bitkou. To závisí od hráčov a ich vzájomnej spolupráce.
Hra toho ponúka celkom dosť. Dá sa zvoliť zo štyroch stupňov obtiažností (chcel by som počuť hráčske dialógy pri obtiažnosti extrém) a celkom solídna je aj hra pre jedného. Pravda, málokto si kupuje spoločenskú hru, aby ju hral sám, no v tomto prípade hra pre jdného nefunguje iba na utvrdenie pravidiel a hráč sa dokáže zabaviť aj solitérne.
Čo je dobré, čo je zlé.
Rodičia to určite poznajú. Presvedčia svoje ratolesti, aby si spolu zahrali (v lepšom prípade deti presvedčia rodičov), a následne sú dospelí prinútení prehrať, lebo inak by boli decká nešťastné. Na trhu je milión hier, no väčšina funguje na princípe – vyhrá najlepší a ostatní smútia. Bossin’ Space je ale kooperatívka, čo znamená, že vyhrajú všetci, alebo naopak všetci budú nešťastní a po dohraní sa začne zaujatá diskusia o ďalšom eliminovaní hnusných mimozemšťanov. Takže – rodičia šťastní, deti šťastné. Milenecké páry sa nepoškriepia a žiaden sex na udobrenie nebude. Miesto toho znova rozložia hru.
Problémom kooperatívnych hier je ale tzv. alfa hráč. Človek – veliteľ, ktorí rád rozhoduje za ostatných a často ich ani nepripustí k slovu. Síce Bossin’ Space má vo svojich pravidlách vysvetlenie, ako sa takémuto nešváru vyhnúť, no hrať ho s vojakom-dôstojníkom môže byť (z vlastných skúseností viem, že aj je) veľmi nepríjemné.
Pre koho?
Viem si predstaviť hrať Bossin’ Space tínedžetrov. Sú niekde na chate, vonku prší a čakajú, kým sa zlepší počasie. Viem si predstaviť rodičov s deckami, ktorí sa dobre zabávajú („Oco, prestaň už rozkazovať! V tomto kole rozkazuje mama!“) a viem si predstaviť človeka, ktorý celý deň sedí pred počítačom a večer mu už výdobytky modernej vedy a techniky lezú krkom. A hardcore hráči? Áno, aj u nich sa táto hra uživí. Najmä ak ju budú brať ako predskokana ku Gloomhavenu alebo nejakým podobným monštruóznym hrám.
Recenzoval: Marián Kubčisko, hru na recenziu poskytla spoločnosť Albi
