TUŠENIE KATASTROFY

Mám za vrecko tajných prísad a pripravujem elixíry, všade sa mi tu vylieva mágia. V tejto chvíli presne viem, aká je pravdepodobnosť neúspechu, a robím osudnú chybu – vyslovujem to nahlas: „Len jediná vec by ma mohla zabiť a vo vrecúšku jej mám mrte! Pri mojom šťastí asi už končím.“

Následne vyťahujem presne tú jednu ingredienciu, môj kotlík vybuchuje a spolu s ním aj celý stôl. Vlna súcitného pochopenia a smiechu. Jasná vec, že sa mi podarilo presne to, čo som nechcela. Šanca na úspech bola 1:6, nemohlo to dopadnúť inak.

KVEDLALOVÉ Z KVEDLINBURKU je jednoduchá hra o pokúšaní šťasteny, obalená spôsobom, ktorý ju zo stola vystrelí rovno do vašich sŕdc. Skladá sa z jednoduchej pravdepodobnosti, trošky kalkulácie a z ilúzie kontroly. Vyťahujete v nej malé kartónové žetóny z mäkkého čierneho vrecúška, ktorého obsah ste si predtým sami vytvorili. A zakaždým presne viete, koľko obávaných bobúľ vo vnútri toho vrecka môže v okamihu zničiť všetko vaše doterajšie snaženie.

Väčšinu kola ste v pohode, len ťaháte a ťaháte a ťaháte. Potom však narazíte na bod zlomu. Istota je zrazu preč a vy sa práve vtedy už naozaj ocitáte v hre.

Budete riskovať a potiahnete si predsa len ešte raz? Máte vnútri jednu, dve, možno tri nebezpečné veci. No zároveň približne cítite tie šance, doslova ich nahmatávate prstami. Tu nejde o abstraktné čísla, sú to drobné kúsky kartónu tancujúce cez končeky vašich prstov, skrývajúce sa v rohoch, narážajúce do seba.

Všetko vyššie spomínané by nemalo žiaden zmysel, keby neboli stolové hry také spoločenské. Sediac okolo stola je takmer nemožné zostať ticho. Túžite sa o svoju osobnú drámu podeliť s priateľmi, kvôli tomu ste si predsa sadli spolu k tejto hre. A tak začínate nahlas analyzovať, ako na tom ste.

A začnete predpovedať.

Zábavné (občas i desivé) na nás ľuďoch je, že si vždy zapamätáme nejakú nepravdepodobnú vec, obzvlášť ak je to zároveň aj niečo zlé. Moja spomienka na hranie Kvedlalov je skoro celá o tom, ako najprv vravím, že „šanca na úspech 1:6, teraz určite končím“ a následne vyhadzujem svoj kotlík do povetria. Srandovný trik ľudskej mysle.

Niečo zázračné je už v tom, ako predstierame, že tieto kartónové žetóny sú dôležité a ešte čarovnejšie je predstierať, že máme nad nimi kontrolu. Predstierame, že záleží na tom, čo hovoríme. Nie náhodou sú témou tejto hry elixíry, mágia, veštenie a bosorky. Celé je to súčasťou divadelného predstavenia, ktoré vás má presvedčiť, že viete čarovať.

Hazardérsky brloh (lokalita “Čajovňa”) v hre ISTANBUL doslova žobroní o to, aby ste sa počas partie oddali fatalistickému predvídaniu. Žiada od vás, aby ste si vybrali číslo a snažili sa ho následne prehodiť dvoma obyčajnými kockami. Všetci vedia, aké sú šance a ktoré čísla by mali byť bezpečné (vyber si ho a určite hodíš vysoko) a ktoré sú už obrovským hazardom (určite ti bude chýbať jeden jediný bod!). Kruto tu na seba pôsobí chápanie použitej matematiky a ten kútik našich sŕdc, ktorý nám hovorí, že všetko sa predsa deje z nejakého dôvodu.

Je vskutku nebezpečné takto magicky uvažovať, no jedinečnosť hier spočíva v tom, ako z nebezpečného robia bezpečné. Môžete sa pri nich pohrávať s vlastným prístupom k svetu, preceňovať a podceňovať svoje schopnosti, či divoko odhadovať budúcnosť. Beriete osud do vlastných rúk, hádžete kocky na stôl a zahrávate sa s ohňom, ktorý nikdy nebudete mať pod kontrolou.

Nakoniec je to však len hra. Nepopálite sa. Len zavrčíte, zastonáte, zasmejete sa a pustíte to z hlavy. Tu máte dovolené robiť chyby. Všetko pre tú drámu okolo stola, pre ten moment.

Ten moment, keď všetkým zahlásite ako strašne sa mýlite a máte úplnú pravdu. Hry sú umeleckým využitím divadla, matematiky a mágie. Alchymistický regál plný strojčekov, ktorý premieňa skupinku ľudí na súbor príbehov. Vyslovte to nahlas a čarujte. Či vyhráte alebo prehráte, už ste súčasťou príbehu.

preložené z blogu Tactics & Tactility na stránke Shut Up & Sit Down

Author: Roman

Spoločenské hry považuje za zmysluplný spôsob zábavy mohutného záberu pre všetky vekové kategórie a veľké dobro pre rodiny s deťmi. Je nesmierne vďačný za fungujúci zrak a sluch, ktoré mu umožňujú plnohodnotne vnímať film, hudbu, literatúru, výtvarno a HRY.

Leave a Reply

Your email address will not be published.