GRÉCKO V TÉME STOLOVÝCH HIER / 8. diel: Peloponézska vojna

“Aténčan Thukydides opísal vojnu, v ktorej sa stretli obyvatelia Peloponézu a Atén, a ako v nej bojovali. Začal ju opisovať od jej vzniku, lebo predpokladal, že bude veľká a najpozoruhodnejšia zo všetkých, aké sa kedy odohrali. Táto vojna bola pre Grékov najväčším utrpením, ale aj pre časť barbarov, ba možno povedať pre svet, ktorého sa dotkla.”

Toto je autentický citát z prológu prvej ozajstnej učebnice dejepisu v ľudských dejinách. Ocitáme sa v období roku 431 pred Kristom, na konci vrcholného obdobia mieru, nazývaného aj Zlatým vekom Periklovým.

Perikles na aténskom pahorku Pnyx

Takmer 30 rokov trvajúca občianska vojna hegemónov Egejskej oblasti sa napokon skončila v roku 404 pred Kristom víťazstvom oligarchickej Sparty nad demokratickými Aténami. Neskôr bolo podobné víťazstvo označené ako “Pyrrhovo” – Heléni sa významným spôsobom oslabili a odolávať vplyvu nových mocností Makedóncov či Rimanov dokázali iba vďaka svojej kultúrnej prevahe. Práve toto kritické obdobie gréckych dejín inšpirovalo mnohých autorov stolových hier a ja mám veľkú radosť, že vám môžem predstaviť niekoľko ich najvydarenejších diel.

Nika

Začnime abstraktnou a na pravidlá veľmi jednoduchou hrou NIKA, v ktorej sa dva páry hráčov ocitnú v roli spojencov v Peloponézskej vojne. Každý z nich má iba 6 kameňov a “extrémne jednoduchú” úlohu – preniesť aspoň jeden z nich na opačnú stranu, na “návštevu” k svojmu spojencovi. Ak si ktokoľvek z hráčov myslí, že už tomu nikto nedokáže zabrániť, zvolá antické “NIKA!” a následne musí dokázať, že skutočne nad nepriateľom zvíťazí.

Athens and Sparta

V hre ATHENS AND SPARTA od vydavateľstva Columbia games sa stretnú proti sebe dvaja hráči, aby zviedli súboj svojich armád na papierovej mape Hellady. Hopliti a ostatné zložky armády sú znázornené drevenými blokmi s popisom vlastností tej ktorej jednotky. Ak v tejto hre naozaj pozorne nesledujete pohyb jednotlivých blokov súperovej farby po mape, môže vás situácia často prekvapiť.

Hellenes: Campaigns of the Peloponnesian War

Podobný herný zážitok poskytuje novšia hra HELLENES: CAMPAIGNS OF THE PELOPONNESIAN WAR. Tému spracoval Kanaďan Craig Besinque pre vydavateľstvo GMT Games. Opäť tu máme bloky s jednotkami a presvedčíme sa, že Aténčania sú dominantní na mori a Sparťania na súši. Väčší podiel kariet prináša k stolu rôzne významné udalosti – mor v Aténach, rebélie na iónskych ostrovoch či dokonca zásahy bohov! Video-predstavenie tejto hry som natočil ešte v roku 2016.

Epic of the Peloponnesian War

Slávne vojnové konflikty sú veľmi často v stolových hrách spracúvané do tzv. “žetónkovej” podoby a Peloponézska vojna nie je výnimkou. Asi najrozsiahlejším projektom v tomto smere je hra EPIC OF THE PELOPONNESIAN WAR. Dvaja až štyria hráči si tu môžu doslova vyskúšať utrpenie dlhotrvajúcej vojny. Kratšie scenáre sú totiž nastavené na hernú dobu 4 – 10 hodín, plná kampaň potom na 20+ hodín hrania. Mapa k tejto hre je hexagonálnym umeleckým dielom.

The Siege of Syracuse

Výrazne kratšia žetónkovka je THE SIEGE OF SYRACUSE 415-413 BC. Aténčania sa rozhodli vyslať na tie časy nevídaný námorný výsadok na Sicíliu, kde však narazili na neskutočne zorganizovanú domobranu podporovanú Spartou. Kampaň sa napriek osobnej účasti najväčších aténskych veliteľov skončila obrovskou tragédiou a definitívnym oslabením Atén, ktoré síce odolávali vo vojne ešte ďalších 9 rokov, ale napokon jednoducho nedokázali nahradiť stratené ľudské zdroje zo “sicílskej katastrofy” a podľahli. Hráči tu majú možnosť buď ísť cestou otvoreného boja a nespočetných šarvátok, alebo sa hráč za Syrakúzy opevní a Aténčania búšia do jeho hradieb.

Polis: Fight for the Hegemony

V hre POLIS: FIGHT FOR THE HEGEMONY si dvaja hráči vyskúšajú aj ekonomický aspekt občianskej vojny medzi Grékmi. Táto neskutočne vybalancovaná hra kladie tie najvyššie nároky na precízne plánovanie. V prvých dvoch obdobiach si hráči iba strategicky rozmiestňujú sily, plienia obsadené územia a obchodujú so vzdialenými krajmi, aby si zabezpečili materiálnu základňu pre rozvoj svojho obyvateľstva a najmä svojej armády. Španielsky autor Fran Diaz uviedol do hry aj diplomatický aspekt, keď sa v podstate nerušene môže po mape presúvať tzv. proxenos – vyslanec a svojimi intrigami ovplyvňovať podporu jednotlivých mestských štátov v prospech svojho hlavného mesta. Video-predstavenie hry sa mi podarilo natočiť aj s pomocou mojej dcérky Sofie takisto v roku 2016.

Quartermaster General: Victory or Death

Suverénne najdlhší názov hry, ktorá pokrýva toto obdobie je QUARTERMASTER GENERAL: VICTORY OR DEATH – THE PELOPONNESIAN WAR. Túto hru by mali hrať štyria hráči, pretože je potrebné vytvoriť tímy – jedna dvojica ovláda Aténčanov so spojencami v Délskom spolku a druhá dvojica Sparťanov s ich najsilnejším spojencom na Peloponéze – Korintom. Táto hra sa svojimi mechanikami vymyká všetkým ostatným vojnovým hrám – každá zo štyroch strán má totiž k dispozícii úplne odlišný balíček kariet. Hráči musia veľmi citlivo plánovať nasadenie kariet do hry a dávať pozor, aby mali do koncovky dostatok manévrov. Zároveň by mali maximálne využívať a načasovať akcie, ktoré si pripravili tajne v predchádzajúcich ťahoch.

Perikles

Ani fenomenálny britský autor stolových hier Martin Wallace nevynechal zaujímavú tému boja Gréka proti Grékovi. Jeho dielo PERIKLES sprevádza 3 až 5 hráčov spletitými cestami politického a vojenského života v šiestich mestských štátoch (poleis), ktorými boli: Atény, Sparta, Korint, Téby, Argos a Megara. Táto hra je skvelá tým, že v prvej fáze vytvára medzi hráčmi obrovské napätie spôsobené snahou získať pozíciu vodcu v čo najväčšom počte miest. Hráči posilňujú preto svoje pozície medzi obyvateľstvom, iniciujú črepinový súd (ostrakizmos) a presadzujú nominantov (nielen svojich). V druhej fáze hry potom uzatvárajú spojenectvá a skryto nasadzujú svoje pozemné či námorné jednotky na jednotlivé bojiská vojny. Perikles je výborná hra a svojho času som sa ju pokúsil predstaviť v tomto krátkom videu.

Snem v hre Pericles: The Peloponnesian War

Perikles zomrel počas desivého aténskeho moru v roku 429 pred Kristom, čo bolo v druhom roku Peloponézskej vojny. Za jeho vlády vyrástli v Aténach tie najslávnejšie stavby, ktoré pretrvali až do dnešných čias. Najznámejší je prirodzene Parthenón – chrám bohyne Atény na Akropole. Navštíviť Grécko znamená navštíviť práve túto pamiatku. Avšak ako politický a vojenský líder dokázal Perikles omnoho viac za hranicami svojho milovaného mesta – podarilo sa mu spojiť obrovské množstvo dovtedy nezávislých štátov, ostrovov, miest a ľudí do organizácie s názvom “Délsky spolok”. Ak niekedy navštívite turisticky vyhľadávané ostrovy Kyklád a špeciálne ostrov Mykonos, určite nevynechajte výlet loďou na maličký ostrov Délos. Pochopíte, prečo práve tam, v srdci helénskeho sveta, boli plánované všetky významné udalosti Peloponézskej vojny. Dovolím si tvrdiť, že je to najkrajší archeologický park na gréckom území. Perikles sa právom stal synonymom úspešného štátnika. Ešte aj dnes, keď chcú Gréci pochváliť muža alebo chlapca za nejaký dobrý skutok, použijú na to slovo “Perikles”!

Scény v hre Pericles: The Peloponnesian War

Takto sa dostávame k hre, ktorú osobne považujem za najlepšiu stolovú hru, akú som kedy hral. Je to hra PERICLES: THE PELOPONNESIAN WARS od amerického autora Marka Hermana. Neopísateľný herný zážitok, za ktorým je až neskutočná, bezmála vedecká práca autora.

Oficiálne je hra určená pre 1 až 4 hráčov, ale pri akomkoľvek inom počte ako 4 musia hráči hrať za autonómne hrajúcu “umelú inteligenciu”. Rozhodovacím stromom tohto “umelého” hráča sú dva obojstranné listy veľkosti A3, preto je ideálny počet naozaj štyria ľudia. Hra vyžaduje časovú investíciu od 2 do 14 hodín, no ak si ten čas pre ňu nájdete, odmení sa vám priam dokonalým zážitkom.

Mark Herman tu umožňuje zahrať si výukové, jedno až dvojkolové scenáre (napr. samostatnú bitku o Amphipolis). Ďalej sú tu dva 5-kolové scenáre, ktoré pokrývajú prvú a druhú časť veľkej vojny. Jednoznačne najväčší dojem však v hráčoch zanechá úplný, 10-kolový scenár. Autor ho výstižne nazval “Suicide of Greece”.

Víťazom tejto epopeje sa stane iba jeden hráč, a ten musí vzísť z víťaznej koalície Atén alebo Sparty. Hráč si preto pred začiatkom partie vyberá, či bude v Aténach predstaviteľom frakcie Aristokratov alebo Demagógov, alebo v Sparte povedie jeden z panovníckych rodov Eurypontidov, respektíve Agiadov.

Na základe tohto rozdelenia vznikajú v hre dve dimenzie:
1. Vnútorný politický boj je prvá fáza každého kola. V nej sa hráči snažia osloviť domáce obyvateľstvo v tzv. Debatách (Debates) na sneme. Získavajú tak podporu, politické, diplomatické a vojenské akcie (Issues) pre druhú, tzv. vojenskú fázu. Tieto debaty prebiehajú paralelne v Aténach a v Sparte, takže sú to v podstate dve nezávislé minihry. Úspešnejší hráč v danom kole preberá na seba zodpovednosť vládnucej moci v štáte (Controling Faction), jeho oponent bude v roli opozície.

2. Vojenská fáza sa odohráva na mape. Hráči za jednu stranu by tu už mali zabudnúť na vzájomné domovské spory a mali by vystupovať jednotne proti nepriateľovi. Postupne sa vyhodnocujú akcie (Issues) získané v politickej fáze. Na tzv. scénach (Theatres), najvýznamnejších miestach egejskej oblasti, sú umiestňovaní stratégovia, hopliti, triéry, základne, ako aj zradní agenti (Treachery). Jednotky sa presúvajú, vyhodnocujú sa lokálne nepokoje, plienia sa územia a prebiehajú priame strety vojsk. Prestíž získavaná za tieto akcie je rozhodujúcim prvkom pre určenie celkového víťaza za predpokladu, že si hráči ochránia domovské územie a Aténčania zabezpečia potraviny pre svoje obyvateľstvo po mori.

V roku 2019 som sa pokúsil zhrnúť dojmy z tohto veľdiela v tomto videu. Hra má na stránke Boardgamegeek fantastické hodnotenie 8,0 a ja ju vrelo a jednoznačne odporúčam!

The Peloponnesian War 430-404 BC

Životné dielo Marka Hermana v oblasti tvorby stolových hier je naozaj pozoruhodné. Pri tvorbe hry z predchádzajúceho odstavca sa vrátil k svojmu staršiemu titulu z roku 1991: THE PELOPONNESIAN WAR 431-404 BC. Tento titul je primárne určený pre jedného hráča a prináša na stôl veľmi zaujímavý mechanizmus – hráč sa snaží hrať za jednu stranu čo najsilnejšie, aby v určitom momente musel v priebehu hry vymeniť strany a pokúsiť sa dorovnať vzniknutý rozdiel. Svoju staručkú hru dokázal Mark revitalizovať a vyšla práve tento rok v novom šate ako PELOPONNESIAN WAR. Nie je vôbec žiadnym prekvapením, že dosiahla hodnotenie až 8,1!

Peloponnesian War

Na záver tejto časti nášho putovania svetom hier o Grécku si vypomôžem výňatkom z poznámok k vydaniu Thukydidových Dejín Peloponézskej vojny:

Názov “peloponézska vojna” nepochádza od Thukydida, ale od Diodora Sicílskeho, historika z 1. stor. pr. n. l. Vojenské sily Peloponézanov na začiatku tejto vojny boli nasledujúce: mali 35 000 hoplitov, z nich 4000 bolo Lakedemončanov. Aténčania mali 13 000 hoplitov, 1000 jazdcov a 300 bojových lodí. Finančné prostriedky Aténčanov mali hodnotu 1000 talentov (1 talent = 26 kg striebra). Tieto údaje sú z Thukydidovho diela.

Veľmi si vážim každého čitateľa a hráča, ktorý to dokázal prečítať až sem. Ďakujem. V ďalšom dieli sa budem venovať fenoménu šírenia helénskej kultúry do celého vtedy známeho sveta a to nielen prostredníctvom makedónskeho panovníka Alexandra Veľkého.

Foto:
www.boardgamegeek.com

Author: Peco Varhy

Leave a Reply

Your email address will not be published. Required fields are marked *