V pokojnom kraji, kde sa kopce zelenajú ako zamat a v povetrí vždy cítiť vôňu čerstvých koláčov, sa jedného rána trpaslíci začali netrpezlivo hmýriť vo svojich okrúhlych domčekoch. Rozšírila sa totiž správa, že hobit Bilbo Baggins ich zvoláva na stretnutie v svojom príbytku. Na jednej strane sa im nechcelo opustiť pohodlie svojich príbytkov, avšak boli zvedaví čo má byť predmetom toho stretnutia. Dobre vedeli, že Bilbo pre nich dozaista pripraví malé, ale zato kráľovské pohostenie. Ako bolo v Kraji veľmi dobre známe – Bilbo nerád šetrí na masle ani na dobrej zábave.
Aj takto sa môže začať výprava dobrodruhov v spoločenskej hre Hobit – cesta tam a zase zpátky.
Úvodom možno uviesť, že ide o kompetitívnu zakresľovaciu hru pre 1-4 hráčov. Už zo samotného názvu spoločenskej hry je možné vyvodiť, že hra je inšpirovaná najmä knihou Hobit od J. R. R. Tolkiena, a môžem len potvrdiť, že kresby a úvodné príbehy v kronike dobrodružstiev (každý hráč má k dispozícii vlastnú a všetky sú totožné) len umocňujú čarovnú atmosféru a napätie Tolkienovho Hobita.
Hra je rozdelená na 8 samostatných dobrodružstiev, pričom každé dobrodružstvo má vlastný cieľ a pravidlá. Veľmi oceňujem, že pravidlá pre každé dobrodružstvo sú jednoducho vysvetlené a sú ľahko pochopiteľné, takže každé dobrodružstvo vám bude známe behom chvíľky.
Všetkých osem dobrodružstiev vykresľuje najpodstatnejšie okamihy Bilbovho putovania – od stretnutia sa hrdinov (nielen Bilba, ale aj Gandalda, Thorina a samozrejme – trpaslíkov) na neočakávanej hostine, s tromi zlobrami, Glumom a jeho „miláškom“, vrrkmi, nebezpečnými veľkými pavúkmi, získaním pokladu trpaslíkov alebo porazením draka Smauga.
Ako už bolo spomenuté, každé dobrodružstvo sa odlišuje (nielen tematicky, ale aj herne), avšak všetky dobrodružstvá hrdinov spája jednotný formát stierateľných máp, ktoré sú v kronikách dobrodružstiev. Práve do nich hráči zakresľujú cesty alebo tvary tak, aby splnili úlohy jednotlivých kampaní. Hráči by si mali na každú kampaň vyčleniť tak 20 – 30 min. Hra je určená pre hráčov od 10 rokov.
Príprava hry:
Hráči si najprv zvolia dobrodružstvo, ktoré si chcú zahrať. Odporúča sa, aby hráči postupovali tak, ako je v kronike dobrodružstiev naznačené – chronológia jednotlivých kapitol totiž zodpovedá aj vývoju udalostí v knihe Hobit. Uvedené len umocní atmosféru danej hry a vtiahne hráčov do deja stále viac a viac 😊
Každý hráč dostane vlastnú kroniku jeho dobrodružstiev, fixu a pripravia sa komponenty prislúchajúce k danému dobrodružstvu (pozn. všetci hráči hrajú rovnaké dobrodružstvo) – žetóny zdrojov a surovín ako meče, chleby, šišky a pod., a komponenty určujúce mechaniku hry – napr. biele kocky, na ktorých sú zakreslené cestičky či zdroje/suroviny, čierna 12 stenná kocka pre udalosti alebo pre určenie špecifického herného režimu, a dobrodružstvo môže začať..
Každé dobrodružstvo môže používať iné herné súčasti. Na kockách sa nachádzajú rôzne symboly ako napr. meč (ten pomáha zväčša v bojoch so škretmi), chlebík (zväčša slúži pre zvýšenie bodového hodnotenia hráča), klobúk (symbolizuje magické schopnosti a väčšinou spúšťa efekty magických síl prepojených s Gandalfom) a iné.
Každá mapa kampane je odlišná, a hrdinov v nej čakajú rôzne nástrahy. Úvodná kapitola je najjednoduchšia, a zatiaľ v nej žiadne nástrahy hobitov nečakajú. Cieľom prvej mapy je stretnutie družiny u Bilba s možným prekvapivým stretnutím aj s Gandalfom a Thorinom 😊 Jediným (aj keď pre trpaslíkov mimoriadne závažným!) znepokojením je azda len skutočnosť, že sa im v príbytku Bilba žiadne pohostenie neujde 🙂
Trpaslíci sa preto rozhodli vyraziť na cestu čo najskôr. Každý dúfal, že k Bilbovi dorazí ako prvý, aby si uchmatol ešte teplé sladké bochníčky, maslové sušienky či koláč s marhuľami, ktorého vôňu vraj bolo cítiť až na konci Kraja. Keďže však domčeky hobitov stáli roztrúsené po celom údolí, nebolo to také jednoduché.
Cestičky medzi kopcami sa vinuli a krútili ako práve dopečená čerstvá vianočka. Trpaslíci nemohli k Bilbovi ísť najkratšou cestou, aby nepošliapali starostlivo pestované záhradky ani nevyplašili hlodajúce veveričky, ktoré si tam zväčša našli svoj pokoj. A tak každý hľadal tú najrýchlejšiu, najmúdrejšiu a najbezpečnejšiu cestu – či už skratkou okolo jazierka, popri pieskových chodníčkoch alebo cez voňavé kvitnúce sady. S batôžkami na chrbtoch a očakávaním veľkého hodovania sa trpaslíci vydali vpred. Slnečné lúče im tancovali na vlasoch, vtáčiky štebotali, akoby im držali palce, a ich malé kroky rytmicky šuchotali po tráve.Tak sa začína ich dobrodružná výprava – cesta plná smiechu, súťaženia a túžby po skvelom Bilbovom pohostení.
Prvý scenár:
Prvá kapitola oboznamuje hráčov so základmi hry. V tejto kapitole sa používa len 5 bielych kociek. Na začiatku každého kola si začínajúci hráč jednu z kociek vyberie, ostatní hráči si v postupnosti hráčov v smere hodinových ručičiek zoberú po jednej tiež. Posledná kocka ostáva opäť začínajúcemu hráčovi.
Hráč si vyberie kocku, ktorú sa rozhodne zakresliť do svojej kroniky – na výber pri zakresľovaní má cestičku, meč, klobúk alebo chlebík. Každé zakreslenie je dôležité, preto každý hráč musí zvoliť symbol na kocke umne tak, aby nielen dostal hostí na tzv. neočakávaný dejchánek u Bilba, ale zároveň aby ich Bilbo bol schopný pri ich príchode k nemu čakať s už pripraveným voňavým chlebíkom 😊 Za to sú totiž body navyše.
Keď si hráči rozdelia všetkých 5 kociek, hodia sa kocky nanovo, a prvým hráčom sa stáva ďalší hráč v smere hodinových ručičiek. Kampaň končí dosiahnutím cieľa kampane, a ten je v každej kampani odlišný – cieľom prvej kampane je dostať všetkých trpaslíkov k Bilbovi.
Je dôležité poznamenať, že draftovaním kociek hráči nielen optimalizujú cestičky svojich trpaslíkov k Bilbovi, ale taktiež môžu taktizovať a zobrať dobré možnosti iným hráčom. Uvedené pridáva na strategickej hĺbke v každom kole. Pozor, nie vždy je výhodné skončiť ako prvý – najčastejšie sa ako najvýhodnejšie riešenie javí získať extra bonusové body, a to aj s vidinou neskoršieho dosiahnutia finálneho cieľa. Pretože – kto ako prvý splní konkrétnu čiastkovú (nie finálnu) úlohu, dostane lepšiu odmenu. Hráči preto taktizujú, a optimalizujú svoje kroky, ale – zároveň sú nútení sledovať kroky iných hráčov a hľadajú spôsob ako byť o krok pred nimi. Zväčša totiž jediné kolo pri draftovaní kociek rozhoduje o tom, ktorý z hráčov extra body získa. Interakcia je teda zväčša nepriama – iní hráči sa nevyzývajú na súboj, ani sa im nenapádajú územia, avšak interakcia je dostatočne silná na to, aby ste pocítili netrpezlivosť a napätie v každom kúsku vášho tela.
Druhý scenár
Od druhej kapitoly sa začínajú do hry pridávať nové komponenty a herné prvky, ktoré robia každý scenár špecifickým. Mapa druhého scenára je rozdelená na 3 samostatné časti, pričom družina pozostávajúca z Bilba, trpaslíkov, Gandalfa a možno aj Thorina musí prejsť každou z nich. Prechod do ďalšej časti je možný len cez špecifické miesto na mapke. Zároveň, na tejto mapke sa už nachádzajú aj zlobri, okolo ktorých môže družina prejsť len ak má dostatočný počet mečov.
Bilbo sa vydáva na cestu spolu s Thorinom Duboštítom, Gandalfom Sivým a ďalšími trpaslíkmi, ktorí sa spoločne ako družina ženú za jediným cieľom: dostať sa do Roklinky. Cesta však nie je priamočiara. Družina blúdi cestou-necestou, kreslí si vlastné chodníky naprieč krajinou, snaží sa vyhnúť nepriechodným alebo nebezpečným miestam a hľadá tie najrýchlejšie prechody, aby sa do bezpečia elfského údolia dostala čo najskôr. Každé rozhodnutie je dôležité – niekedy je lepšie zvoliť kratšiu, no riskantnú trasu, inokedy sa oplatí obchádzka, ktorá prinesie viac času na prípravu – a niekedy aj poklady. Na svojej púti družina naráža na zlobrov, ktorí striehnu v temných zákutiach a hrozia, že cestu úplne zablokujú. Nie vždy však víťazí len hrubá sila. Ako v starých príbehoch, aj tu prichádza na rad lesť a prefíkanosť. Ak sa podarí nazbierať dostatočný počet mečov, zlobor je zaskočený, vyvedený z miery – a napokon sa, presne ako v legendách, premení na kameň. Cesta je opäť voľná a družina môže pokračovať ďalej. Krok za krokom sa príbeh odvíja ďalej. Roklinka síce ešte nie je na dohľad, no každé správne rozhodnutie, každá premyslená trasa a každý porazený nepriateľ posúva hrdinov bližšie k cieľu. A presne v tom spočíva čaro tejto cesty – nie je to len o tom doraziť, ale o tom, ako sa tam dostať – a – nahrať čo najviac bodov 😀
Tretí scenár
V ďalšej kapitole sa družina musí dostať cez hory až do údolia. Tentokrát sa do hry pridáva 12-stenná kocka, ktorá prináša do hry nové napätie – počasie sa totiž mení znenazdajky, a pokiaľ sa strhne búrka v blízkosti družiny, prináša to so sebou neblahé následky. Je dôležité poznamenať, že zmena počasia sa vyhodnocuje u všetkých hráčov naraz, čo opäť pridáva dynamike hry. Zároveň, na cestách našich hrdinov čakajú v podzemí škreti, ktorí obľubujú práve úzke chodbičky, a teda bojom s nimi sa vyhnúť nedá (a kvôli získaniu extra bodov by ste to azda ani nechceli). Navyše, na družinu už netrpezlivo čaká aj Obrovský škret, (tzv. Škret Kráľovský), ktorého môže družina poraziť len s Gandalfovou pomocou – na boj s ním družina potrebuje Gandalfovu palicu, ktorú je možné aktivovať len cez získanie troch symbolov klobúkov na bielych kockách. Dostane alebo nedostane sa družina z Roklinky do Hmlistých hôr?
Štvrtý scenár
Štvrtá kapitola sa charakterovo úplne odlišuje od tých predchádzajúcich. Pokiaľ ste milovníkmi tetris hier ako ja – táto kampaň vás rozhodne bude baviť. V tejto kampani sa Bilbo stretáva s Glumom. Jedinou možnosťou ako sa Bilbo môže zo spárov Gluma dostať bez ujmy je, že uhádne všetkých 8 dádaniek, ktoré mu Glum dá. Avšak – uhádnuť hádanku vôbec nie je ľahké..
V tejto kapitole sa okrem čiernej 12-stennej kocky nepoužívajú žiadne iné komponenty – kocky ani žetóny. Čiernu kocku hádže vždy hráč ktorý je práve na ťahu, a tá platí pre všetkých hráčov rovnako – hráči sa snažia tzv. tetris dielik podľa ich výberu a hodu na čiernej kocke zakresliť na plánik kapitoly tak, aby kompletne dielikmi „obkľúčili“ každú hádanku. Keď je symbol hádanky na mapke kompletne obkolesený, Bilbo hádanku Gluma uhádol. Ale pozor – Bilbo má zálusk aj na Glumov prsteň. Podarí sa Bilbovi získať aj „Miláška“?
Myslím, že popis prvých štyroch kapitol či dobrodružstiev je dostatočný na to, aby bolo možné spraviť si obraz o tejto hre – hra prináša naozaj variabilitu, ktorá samozrejme štvrtou kapitolou nekončí. Tvorcom hry sa podarilo spraviť každú kapitolu naozaj unikátnou, a to nielen samotným príbehom danej kapitoly, ale hlavne jej herným režimom. V ďalších kapitolách sa pridávajú pavúčie pasce či nutnosť rozhodnutí, ako sa bude nakladať so zdrojmi, ktoré sú v nehostinnom prostredí zrazu obmedzené. Každá kapitola prináša nové hrozby a nutnosť hľadania nových spôsobov, ako sa musí na ne reagovať.
Posledné dve kapitoly sú samozrejme najdramatickejšie – družina dorazí konečne k Osamelej hore, kde obyvatelia Jazerného mesta musia bojovať s drakom Smaugom o prežitie. Kombinuje sa v nej väčšina predchádzajúcich herných prvkov, pričom sa hráči budú musieť popasovať aj s priestorovými obmedzeniami a s časovým tlakom. Hľadanie čo najvýnosnejšej cesty k Osamelej hore a získanie naspäť pokladu trpaslíkov vôbec nie je ľahké, a ešte keď sa k tomu pridá aj nepriateľský a hrozivý drak Smaug…
Po dlhých dňoch putovania, keď sa krajina stávala čoraz pustejšou a vzduch ťažším, družina napokon dorazila k Osamelej hore. Jej temné úbočia sa dvíhali nad svetom ako nemý svedok dávnych krívd a pod jej koreňmi driemalo bohatstvo, aké nevidelo slnko celé generácie. Tam, v hlbinách hory, ležal drak Smaug – starý, prefíkaný a strašlivý. Keď sa jeho zrak stretol s votrelcami a jeho hnev bol prebudený, zem sa zachvela pod jeho revom. Plamene vyšľahli z jeho papule a zúrivosť ho ovládla natoľko, že sa rozhodol opustiť svoj poklad. Osamelá hora zostala bez strážcu, zatiaľ čo Smaug roztiahol krídla a zamieril k mestu na vode – k Jazernému mestu, ktoré sa v jeho očiach stalo ľahkou korisťou. Medzitým sa nad hladinou jazera zhromažďovali temné oblaky. Obyvatelia mesta cítili blížiacu sa skazu – boj o prežitie sa začal skôr, než ktokoľvek stihol vysloviť modlitbu. Domy sa chveli, oheň sa odrážal na vode a panika sa miešala s odvahou.No v tejto hodine temna sa postavil muž, ktorého meno si budú pamätať celé veky. Bard Lukostrelec, tichý, pevný a nebojácny, zaujal svoje miesto. Keď Smaug krúžil nad mestom a chrlil plamene, Bard nebojácne napol luk, a strieľal na draka jeden šíp za druhým. Nie každý šíp trafil svoj cieľ, ale za to celé mesto cítilo, ako každý výstrel niesol nádej mesta a odhodlanie jeho ľudu. A tak sa osud Stredozeme lámal v dyme a ohni – medzi drakovým hnevom a ľudskou odvahou. Poklad Osamelej hory zostal zatiaľ bez pána, no boj pri Jazernom meste ešte neskončil…
Dojmy z hry:
Celkový dojem z hry Hobit – Cesta tam a zase zpátky je výborný. Pokiaľ máte radi zakresľovacie tematické roll-and-write hry – je táto hra presne určená pre vás. Nezáleží na tom, či ju budete hrať sami alebo v skupine viacerých – táto hra je totiž ako jedna z mála výborné hrateľná tak vo verzii sólo, ako aj o počte viacerých hráčov (max. 4). Rozdielny počet hráčov prináša nutnosť inej taktiky v jednotlivých kampaniach.
Sólo režim je hrateľne veľmi porovnateľný so štandardnými pravidlami hry. Jediným rozdielom je, že hráč rieši len vlastné ťahy, necíti časov tlak a nesúperí s inými hráčmi o poradie. Týmto spôsobom sa hráč najlepšie naučí premyslene naplánovať každý svoj ťah, aby postupnosť jeho krokov a výber symbolov na kockách bol čo najviac optimalizovaný. Musím povedať, že sólo verzie kampaní ma bavili hrať aj opakovane, kampaň nikdy netrvala dlhý čas a každou hrou som sa snažila zefektívniť všetky svoje ťahy.
Pri počte 2 hráčov hra dostane zas novú dynamiku – tu sa hráč musí viac sústrediť na ťahy svojho súpera – pri takomto počte hráčov sa totiž najjednoduchšie sledujú jeho kroky a úprimne – keď hráč nesleduje interakciu iného hráča, je veľmi ťažké hru nad iným hráčom vyhrať (a viem, čo hovorím, lebo v takomto počte hráčov som ju prehrala aspoň 10x).
Hra je opäť úplne iná o počte 3-4 hráčov, vtedy interakcia medzi hráčmi prirodzene slabne, postupnosť krokov všetkých hráčov už nie je možné ľahko odsledovať. Dostáva sa tu de facto väčší podiel náhodilosti čo opäť robí hru trošičku inou. Na zábave jej to ale zas rozhodne neuberá.
Veľmi zaujímavým je režim vyššej obtiažnosti – pokiaľ sa radíte do kategórie skúsených hráčov a chcete si hru sťažiť alebo hru hráte s mladšími alebo začínajúcimi hráčmi a chcete pomer síl v hre viac vyrovnať – tvorcovia hry vymysleli výborný spôsob, ako sa dá obtiažnosť zvýšiť, a to u každej kampane zvlášť. Je to výborný spôsob ako zlepšiť hrateľnosť hry pri zoskupení hráčov rôznych kategórií (či z pohľadu veku alebo skúseností). Jednoducho povedané, táto hra vás len tak baviť neprestane 😊 Najväčšie prekvapenie prinesie spojenie 2 záverečných kapitol do jedného epického dobrodružstva!
Zhrnutie:
Klady:
- Hra ponúka 8 scenárov s rôznymi výzvami a dobrú znovuhrateľnosť (každý scenár má vlastnú mapu, špecifické pravidlá a podmienky pre víťazstvo)
- Je ľahká na naučenie a rýchla na hranie, ideálna pre rodiny alebo fanúšikov Tolkienovho sveta
- Tematická atmosféra a estetika evokujú a zosilňujú prežívanie Tolkienovho príbehu
- Výborná rodinná hra, ale funguje výborne aj ako sólo hra či hra pre dvoch hráčov (o počte hráčov 2 je najviac dynamická)
Zápory:
- grafika a štýl kresby sa nemusia páčiť každému
- malá až takmer žiadna interakcia medzi hráčmi
Ďakujeme spoločnosti asmodee za poskytnutie hry.
Posledne okomentované