Raz za čas potrebuje fantázia tunajšieho hráča zablúdiť do oblasti stredovýchodnej Afriky, aby medzi Veľkými jazerami preskúšala schopnosti bájnych kmeňových náčelníkov, šamanov a domorodcov. Je to neodolateľná túžba a prostredníctvom hry Savana (resp. Kitara v pôvodnom názve) je nám to všetkým umožnené.
KTO SÚ ĽUDIA ZA SAVANOU?
Autorom hry je Eric B. Vogel a civilným povolaním je klinický psychológ. Grafiku robil môj obľúbený Miguel Coimbra (7 Wonders, Cyclades). V roku 2020 hru vydalo vydavateľstvo Iello, nuž a do českého jazyka nám ho prinieslo v tomto roku vydavateľstvo BoardBros. Kvalitný mix ľudí a spoločností, ale bude tomu zodpovedať aj hra samotná? Savana je určená pre 2-4 hráčov, od 10 rokov, s dĺžkou partie 40 min.
ČO SA V SAVANE NACHÁDZA?
V nádherne ilustrovanej malej krabičke (24x24x7 cm) nájdete “pod pokrievkou” okrem pravidiel hneď dva hracie plány! Jeden je určený pre hru 2 hráčov a ďalší, rozkladací, je obojstranný pre hru 3 resp. 4 hráčov. Hneď pod nimi je praktický insert a v ňom dve sady kariet, každá po 36 ks. Milené drevené komponenty v štyroch farbách – sú tam vojaci, šamani, elitní bojovníci a ukazovatele. Jeden žetón prvého hráča, štyri karty frakcií a napokon vrecúško s množstvom žetónkov v hodnote 2 až 5.
AKO SA TO HRAJE?
Hráči si vyberú farbu a k tablu priložia prvú kartu s číslom 0 – tá im umožňuje umiestniť 3 bojovníkov na úvodné pole savany niekde na okraji mapy. Na mape sú tri druhy terénu – neprístupné jazerá, tajuplné rozvaliny a šíre pláne životodarnej savany. V každom ťahu hráč vykoná 5 krokov – výber novej karty, nábor nových ľudí, pohyb, bodovanie a správu. Postupuje zhora dolu a využíva pri tom karty, ktoré už má vyložené.
Výber novej karty: Hráč si vyberá z verejnej ponuky, ktorá je vždy dopĺňaná do počtu 6 kariet. Môže si zobrať iba jednu a vyberá si z takého počtu, koľko ikoniek má u seba pri table.
Nábor ľudí: Ak nová karta obsahuje ikony členov kmeňa, pridá si príslušné figúrky k už existujúcim tlupám kdekoľvek na mape.
Pohyb: Karty vytvárajú rad a vo fáze pohybu môže hráč vykonať toľko presunov, koľko ikon má v celom svojom rade kariet. Ak sa chce presunúť na pole, kde sa nachádza súper, môže, ale musí tam ísť minimálne s jedným človekom navyše. Súboj znamená automaticky víťazstvo a ak bol v útočiacej tlupe prítomný aj elitný bojovník, vyberá si víťaz tajne bodový žetón z vrecúška. Porazený prekvapujúco neprichádza o žiadnu figúrku – všetky si ich presunie na najbližšie svoje pole.
Bodovanie: Hráč si priebežne boduje všetky ikonky bodov v danom riadku na všetkých svojich vyložených kartách, 2 body za každú rozvalinu, kde má aspoň jedného šamana a ak si v priebehu kola nazbieral hneď niekoľko žetónov za víťazné ťaženie elitného bojovníka, musí si z nich vybrať a tajne nechať iba jeden.
Správa: V tejto fáze si hráč môže ponechať vyložený taký počet kariet, koľko má obsadených polí savany, prebytok musí odhodiť a spolu s nimi aj príslušných členov kmeňa.
Záver partie nastane, keď sa objaví v ponuke karta s číslom 5. Dohrá sa kolo a každý má potom ešte jeden záverečný ťah. Hráči odhalia bodové žetóny a pripočítajú ich k priebežnému bodovému zisku. Za každú kartu, ktorá im ostala vyložená, získajú 2 body. V prípade rovnosti rozhodujú žetóny.
DOJEM Z HRANIA
Savana má bezpochyby niekoľko silných stránok. Má neskutočne jednoduché pravidlá na vysvetlenie. Noví hráči, a to vrátane detí, okamžite pochopia, čo a ako treba robiť. Dĺžka partie je 30-40 minút, čo je skvelé. Je pekne ilustrovaná, aj keď mapa vyzerá na pohľad trochu divne. Veľmi oceňujem poslednú stranu pravidiel, kde autor opisuje tvorivý proces – čo ho inšpirovalo a takisto predstavuje africké mýty a báje v danej oblasti.
Hranie samotné nám, žiaľ, neprinieslo veľkú radosť. Ťahy hráča sú repetitívne: vybrať kartu, rozhodiť nových ľudí a následne s nimi pohnúť tak, aby som čo najlepšie zaskóroval a ideálne nemusel stratiť žiadnu kartu. Ako hra postupuje a je obsadených čoraz viac území, stáva sa častejšie to, že na začiatku ťahu má hráč viacero členov kmeňa sústredených na jednom území, pretože boli počas ťahov ostatných hráčov vyháňaní. Pohyb sa tak stáva relatívne nezáživnou a ľahko dopočítateľnou záležitosťou – býva to spanilá jazda veľkého kmeňa, ktorý zbiera bodové žetóny, zanecháva šamanov v rozvalinách a bojovníkov na pastvinách. Žetóny prinášajú hlavnú náhodu a samozrejme, že je nemilé vyberať si z troch žetónov hodnoty 2 alebo mať neskutočné šťastie a pri jedinom presune získať hneď žetón hodnoty 5. Tento typ náhody nám ale až tak neprekážal.
Hrali sme iba s balíčkom modrých, základných kariet. Červené karty prinášajú symbol obilia, ktorý zaručí, že o danú kartu neprídete, ale aj jej benefit je náležite trochu chudobnejší. Viac sa mi páčilo hranie vo dvojici ako vo väčšom počte hráčov. Minipravidielko, ktoré pri hraní 2 hráčov zabezpečuje, že najnižšie položená karta sa vyhodí je vynikajúce a podľa mňa by malo platiť aj pri väčšom počte – stalo sa nám, že v ponuke ostala karta s číslom 1, nikto ju nechcel a teda bolo treba zháňať karty, ktoré umožňovali výber z čo najväčšieho počtu kariet (ale to je azda aj dobre z taktického hľadiska). Vo štvorici sme sa zhodli, že prvý hráč má nevýhodu – k silnejším kartám hodnoty 2 sa dostane zvyčajne ako posledný.
Savana môže byť veľmi príjemnou vstupnou hrou do sveta hrania pre deti, nevyžaduje čítanie textov, má jednoduché pravidlá, na pohľad vyzerá atraktívne. Pre skúsenejších hráčov má ale len malú pridanú hodnotu.
PLUSY A MÍNUSY
+ jednoduché pravidlá
+ rýchlo dohrateľná partia
+ výborná vstupná hra pre deti
– repetitívne ťahy
– nevýhoda prvého hráča
– dopočítateľný pohyb
