počet hráčov: 1 – 6 / herná doba: 45 – 60 min. / odporúčaný vek: 8+
Keď som sa pred pár rokmi začal ponárať do hlbín záľuby v spoločenských hrách, stretol som sa s jednou, ktorá mi vyrazila dych. Bola to Scythe (Kosák) od autora menom Jamey Stegmaier. Tento priam umelecký artefakt ma ohromil svojou jedinečnou výtvarnou stránkou. Obrazy poľského maliara Jakuba Rozalskeho by mohli visieť zarámované na stene a práve on ilustroval hernú dosku, podložky hráčov a početné karty spôsobom, aký som dovtedy v spoločenských hrách nevidel. Miniatúry jednotlivých postáv a mechanických bojových strojov odliate podľa jeho vízie alternatívnej východnej Európy prvej polovice 20. storočia sú nádhernou ukážkou toho, čo dnes môže znamenať pojem „moderná spoločenská hra“. Scythe pre mňa zostáva najkrajšie vyprodukovanou stolovkou, po výtvarnej stránke sa jej zatiaľ vyrovná len nedávno počeštený Divukraj. Tento článok však nebude ani o jednom zo spomínaných titulov, ale o hre MY LITTLE SCYTHE (Môj malý kosák), ktorú do československých domácností prináša vydavateľstvo ALBI.
V Kanade žije istý pán Hoby Chou, ktorého dcérka Vienna sa vôbec nebránila, keď tato rozložil na stôl dospelácku hru Scythe. Dokonca si ju obľúbila natoľko, že si ju spolu zahrali vždy, keď mali chuť. Maminu však hra neoslovila a kvôli zložitejším pravidlám to nebolo niečo, s čím by sa Vienna mohla podeliť so svojimi kamarátkami. Napadlo jej však, že by hra mohla fungovať aj s figúrkami poníkov z jej obľúbeného seriálu Môj malý Pony. Tato s dcérkou sa pustili do vymýšľania: pomenili pár pravidiel, niečo zjednodušili, obrúsili hrany a obliekli svojmu výtvoru nové šaty. Postupne sa všetko zomlelo takým spôsobom, že v roku 2017 začalo vydavateľstvo Stonemaier Games predávať krabice s hrou, ktorá síce vychádza z ich pôvodného Scythe, no svojou prístupnosťou je určená práve deťom a príležitostným hráčom. Výsledný produkt našťastie neobsahuje žiadnych dúhových poníkov, i keď roztomilé postavičky v pestrofarebnom svete odkazujú práve na inšpiráciu fenoménom Môj malý Pony.
O ČO TAM IDE
Moderné stolovky majú vo zvyku pridať do pravidiel rôzne bájky o svete a okolnostiach, v ktorých sa „dej“ odohráva. V prípade My Little Scythe je úvodná vata na môj vkus prekomplikovaná, skrátim preto kvetnatú zápletku nasledovne:
V Jablčnom kráľovstve sa opäť koná tradičný Dožinkový turnaj. Susedné kráľovstvá posielajú do súťaže svojich najlepších Hľadačov, ktorí sú vytrénovaní na lov rubínových jabĺčok a magických zafírov vo voľnej prírode. Niečo ako cvičené prasatá, ktoré vyňuchávajú v lesoch hľuzovky pre francúzskych šéfkuchárov. Každý hráč má k dispozícii dvojicu zvieratiek – súrodencov Hľadačov. Družstvo, ktorému sa ako prvému podarí v turnaji získať 4 zlaté poháre, vyhráva putovnú korunu pre svoj národ, ktorý bude až do ďalšieho turnaja vládnuť celému Jablčnému kráľovstvu.
ČO JE V KRABICI
Obsah zodpovedá cene, ktorá sa pohybuje mierne pod 50 eur. Kvalitné komponenty sú pri značke Stonemaier Games štandardom, miniatúry postavičiek nájdete detailne vypracované a hráčom, ktorí si radi svoje figúrky maľujú, sa tu ponúka sľubný priestor na pár hodín kreatívneho relaxu. Súrodenecké dvojice z rôznych zvieracích národov majú každá svoj jedinečný odev a vybavenie.
Veľká herná doska predstavujúca Jablčné kráľovstvo je rozdelená na rôzne typy krajiny so špecifickým sfarbením políčok, čoho výsledkom je vskutku pestrofarebná rozprávková mapa. Veľká doska však vyžaduje rovno kuchynský, alebo jedálenský stôl. Podložky pre hráčov sú ohybné, z odolného materiálu, karty tiež tej najlepšej kvality. Vyleštené jabĺčka a najmä ligotavé zafíry akoby vypadli z pirátskeho pokladu. Ikonografia hracieho plánu, podložiek, aj kariet je riešená prehľadne.
Stonemaier Games je známe elegantným riešením zakladačov vo svojich hrách a rád by som zdôraznil, že aj v tomto prípade ide o naozaj pôsobivo vyriešený úložný priestor. V krabici sú dve “poschodia” a všetko má svoje presne určené miesto.
AKO SA TO HRÁ
Každý hráč pobehuje po mape kráľovstva s dvoma Hľadačmi a snaží sa plánovaním svojich akcií získať 4 trofeje z ôsmich súťažných kategórií skôr ako jeho súperi. V strede kráľovstva sa vyníma rozprávkový Zámok. Veľká mapa je spoločným herným priestorom, okrem nej však máte pred sebou podložku hráča. Na nej vidíte „menu“ úkonov, z ktorého si vo svojom ťahu vyberiete vždy len jednu akciu, označíte ju a vykonáte. Keď sa dostanete znovu na ťah, musíte si vybrať odlišný úkon ako predtým.
Vaše postavičky môžu chodiť po lesoch a horách, prehľadávať púšť, brodiť sa v močiaroch či šplhať po skalách. Tam všade sa totiž nachádzajú cenné zdroje (jabĺčka a magické zafíry), ktorými si potrebujete napchať batohy ako sa len dá. Rovnako ako v hre Scythe, aj tu sa zdroje zhmotňujú priamo na hernom pláne po vykonaní určitej akcie a na doske zostávajú počas celej doby hrania. Hľadači ich môžu pozbierať a prenášať so sebou všade kam sa pohnú, môžu o ne prísť v koláčovom súboji alebo ich cestou odhodiť a nechať napospas iným. Jedným zo spôsobov ako získať trofej, je doručiť do Zámku v jednom ťahu presne 4 kusy ovocia alebo 4 kusy drahokamov.
Tri hlavné úkony, z ktorých máte vo svojom ťahu na výber, sú: CHOĎ, HĽADAJ, VYTVOR.
Chodenie je presun figúrok po hernej doske, kráčanie z políčka na políčko. Na viacerých miestach sa však nachádzajú čarovné brány, ktoré sú všetky navzájom prepojené. Ak sa rozhodnete prehnať niektorú z vašich figúrok portálom, môžete sa s ňou vynoriť z ktoréhokoľvek iného portálu, prakticky o niekoľko políčok ďalej. Bránou sa viete pretransportovať aj priamo do Zámku, ale iba ak v batohu nesiete požadovanú zásielku.
Pri hľadaní hráč hodí určenou kombináciou kociek a výsledok určí, na ktoré políčka „napršia“ jabĺčka, drahokamy, prípadne žetóny dobrodružstiev. Ak sa hráč podujme rozriešiť nejaké dobrodružstvo aktivovaním takéhoto žetónu, náhodná karta mu ponúkne možnosti, ako pozmeniť svoju situáciu a tým aj priebeh hry. Každý hráč navyše dostane na začiatku hry náhodnú kartu povahy, ktorá popisuje jedinečný charakter jeho dvojice Hľadačov. Táto povahová črta potom umožňuje hráčovi ľahšie získať jeden z ôsmych možných pohárov.
Pomocou akcie „Vytvor“ môžu vaši Hľadači vyrobiť z nahromadených zdrojov užitočné predmety: z jabĺčok dokážete upiecť jablkový koláč, spotrebovaním magických zafírov získate kúzlo a zaplatením jedného jablka a jedného drahokamu si dokážete vylepšiť účinnosť svojich akcií do budúcich ťahov.
ZHRŇME SI TO: Hľadači brázdia políčka hernej dosky, zažívajú dobrodružstvá a hlavne zbierajú nájdené ovocie a drahokamy, organizujú ich donášku na Zámok alebo ich spotrebúvajú na výrobu koláčov, kúziel či vylepšení.
„Ale na čo sú Hľadačom jablkové koláče??“ mohli by ste sa opýtať. Koláče sú vo svete hry My Little Scythe muníciou, ktorú používate pri koláčových súbojoch so svojimi súpermi. Obhadzovanie sa koláčmi patrí síce do kategórie „šľahačkovej vojny“ z čiernobielych grotesiek, no v téme hry funguje bezchybne. Ak vojdete so svojou figúrkou na políčko, kde už stojí figúrka súpera, je to považované za útok a začína súboj. Útočník okamžite stráca 1 priateľstvo. Hráči si na špeciálnom koliesku potajomky určia, koľko z napečených koláčov hodia po súperovi. Každý Hľadač si môže tento počet vylepšiť pripravenými kúzlami (teraz sa zídu!). Potom naraz odhalia, koľko koláčov šmarili a PLESK! Hráč s väčšou silou víťazí v boji a dostane pohár. Porazený necháva všetko, čo si niesol v batohu, na bojovom poli a odchádza so stiahnutým chvostom osviežiť sa do svojho Tábora.
Pozorný čitateľ si všimol, že ak v Mojom malom kosáku na niekoho zaútočíte, strácate priateľstvo. Priateľstvo je tu podobne ako v reálnom živote veličina so samostatnou stupnicou, ktorá zaznamenáva, ako sa počas hry správate k ostatným. Ak budete hrať ako chrapúň, úroveň vášho priateľstva klesne príliš nízko a nebudete môcť vôbec získavať poháre. Tento veľmi dôležitý ukazovateľ je milým a osviežujúcim prvkom (v pôvodnom Scythe má podobu stupnice popularity).
AUTOMKA
Týmto názvom je v hre označený „umelý protihráč“, ktorého môžete použiť ako náhradu za hráča ľudského. V krabici nájdete pre Automku samostatné pravidlá a špeciálne karty. Neviditeľného spolusediaceho si môžete do hry pridať nielen pri sólo hre, ale aj keď ste dvaja a potrebujete partiu predĺžiť a okoreniť (predsa len v dvojici dokáže hra veľmi rýchlo skončiť). Osviežujúce je tiež využitie Automky ako spoločného nepriateľa, keď si rodič sadne k hre so svojím potomkom ako jeden hráč a proti sebe majú turnajového súpera, na ktorého nemusia brať ohľad. Deti si tak s rodičmi môžu užiť príjemnú, nekonfliktnú partiu. Dvorným dizajnérom v oddelení Automa Factory pre všetky hry v Stonemaier Games je Morten Monrad Pedersen, s ktorým sme natočili rozhovor na veľtrhu v Essene.
HODNOTENIE
My Little Scythe je spoločenskou hrou, ktorá môže mať širší záber ako sa zdá na prvý pohľad. Očividnou cieľovkou sú deti a rodiny s deťmi: turnaj v rozprávkovom kraji, antropomorfné zvieracie postavičky na mape hýriacej farbami. Hra je však vhodná pre osoby staršie ako 7 rokov a bolo by určite chybou zaradiť Môj malý kosák do kategórie jednoduchých detských hier. Pravidlá síce nie sú žiadna raketová veda, no zároveň nie sú ani pre škôlkarov: jedná sa totiž o zriedenú, skrátenú verziu veľkej matky – Scythe.
My Little Scythe je u mňa najvydarenejšou detskou stratégiou na našom trhu. Je vyladená spôsobom, že pri vysvetľovaní pravidiel ani pri samotnom hraní nehrozí strata záujmu zo strany mladších hráčov. Nie je pridlhá, nie je príliš komplikovaná, je taká akurát! Hra výživne zabaví a veľmi rýchlo, prirodzene vtiahne deti do taktizovania. Nejde o bezduchú aktivitu typu „človeče“, kde znovuhrateľnosť umiera pod čižmou slepej náhody hneď po jednej, dvoch partiách. Ale možno budete mať sem-tam pocit, že koniec prišiel veľmi rýchlo a useklo sa to v najlepšom. V tejto hre ide vskutku o jednoduchú stratégiu, čo však vôbec neprekáža – pre hlavnú cieľovku je to ideál.
Fakt, že máte k dispozícii až 8 kategórií, v ktorých je možné uspieť a získať rozhodujúce 4 trofeje, nabáda hráčov k prepínaniu, zvažovaniu svojich plánov podľa priebehu partie. Práve vďaka palete možností a kombinácií je My Little Scythe vynikajúcim úvodom do sféry strategických spoločenských hier. Dieťa musí dávať pozor ako využije svoje zdroje, kde získa nové a plánovať, ktorú akciu vykoná v ďalšom ťahu. Navyše nesmie zabudnúť na význam stupnice priateľstva a zvažovať, či sa oplatí koláčmi útočiť na súperov alebo je lepšie ich v tichosti obísť a neprovokovať.
Celé je to vlastne o zoraďovaní priorít v pretekoch o vavríny, o trénovaní schopnosti rozhodnúť sa či vybrať si z viacerých možností tú, ktorá sa zdá byť momentálne najvýhodnejšia. A to sú zručnosti, ktoré my všetci, nielen deti, v živote potrebujeme každý deň. Práve táto úžasná vlastnosť spoločenských hier – priučiť nás niečomu bez toho, aby sme si to vyslovene uvedomovali – je v My Little Scythe silno prítomná.
Myslím, že titul môže zaujať a zabaviť aj príležitostných hráčov, ktorí nemajú čas na 4-hodinovú partiu komplikovanej stolovky a nevadí im detsky ladená téma. Ako rodičia sa tu naozaj nemusíte za nič hanbiť, ak si po uspaní potomkov rozložíte na stole Dožinkový turnaj, začnete snoriť po diamantoch a obhadzovať sa pritom koláčmi.
Zároveň má hra potenciál pôsobiť medzi ľuďmi ako tzv. gateway game a poslúžiť ako príklad kvalitne vyprodukovanej modernej spoločenskej hry so zaujímavých hernými mechanikami práve pre tých, ktorí vývoj v tejto oblasti nesledujú alebo ju vnímajú okrajovo cez hry ako sú Jenga, Scrabble, Aktivity či Monopoly. Možno práve My Little Scythe bude pre nich tou lastovičkou, ktorá im otvorí oči a tým aj bránu do bohatého sveta kratochvíle, ktorej sa my tak radi oddávame.
P.S.: Ak hráte radi vo dvojici a chcete sa vyhnúť sklamaniu, rátajte tu s nevyhnutnosťou prisunúť stoličku pre Automku. Môj malý kosák naozaj nie je čistá dvojkovka.
foto: Albi, Akadémia Spoločenských Hier
